Existenciu bez televízie si nevieme predstaviť. Každý z nás si pamätá na detstvo zahŕňajúc sledovanie televízie, vtedajších televíznych programov pre najmenších.

Každý sme takpovediac závislý, či si to pripúšťame, alebo nie. Práve televízne programy vedia v ľudoch vyvolať vieru v niečo, či už reálne alebo fiktívne. Túžba po ideáloch, hrdinoch bežných dní, s ktorými sa chceme stotožňovať, to je všetko to, čo chcú médiá vyvolať, aby ľudia stále lipli na sledovaní.

 Na obrazovkách pôsobia dokonale

Snívať, prikrášľovať si realitu na základe vymysleného, nereálneho. Všetci na obrazovkách pôsobia dokonale a idylicky a možno práve preto sa s nimi chceme stotožnit, pretože v každom sa ukýva strach z niečoho, čo si týmto buď ospravedlníme alebo potvrdíme.

To, čo sa skrýva v pozadí nikoho nezaujíma a ak by to aj malo vyjsť na svetlo sveta, ľudí to zaujímať nebude. To, že nič z toho sa nestotožňuje s realitou v ktorej žijú ich nezaujíma, po dopozeraní sú plní entuziazmu a majú chuť stvoriť svet. Zvyčajne tieto programy striedajú ďalšie, ktoré sú zase plné násilia a agresie.

Minca má dve strany

Každá minca má dve strany a rovnako je na tom aj televízia v tom, že keď sa odvysiela niečo maximálne pozitívne, čo každému zdvihne náladu, sú tu aj televízne programy, ktoré vedia diváka zdeprimovať a vyvolať v ňom skrytú agresiu, čo môže negatívne ovplyvniť jeho fungovanie v spoločnosti.